Táto 70 rokov stará teória Johna Maynarda Keynesa, je populárna najmä kvôli tomu, že odporúča politikom pri boji s krízou jednoducho míňať peniaze niekoho iného. Je to veľmi krátkozraká teória spojená s Keynesovym výrokom, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi (čo možno platilo počas druhej svetovej vojny). Následne však bola platnosť tejto teórie empiricky vyvrátená objavením sa slumpflácie (inflácie spojenej s hospodárskym poklesom). Masívna fiškálna stimulácia tak prestala byť v 60. rokoch využívaná kvôli tomu, že so sebou prináša riziká ďalších kríz, štrukturálnych šokov a najmä vysokú infláciu. Najnovšie výskumy (Robert J. Barro, The Wall Street Journal, 22. január 2009 alebo The effectivness and scope of fiscal stimulus, OECD 2009, EPC, 13. marec 2009) však poukazujú na to, že multiplikátor vládnych výdavkov je nižší ako 1. Teda nielenže nedochádza k multiplikácii, ale časť vládnych výdavkov sa ani neodráža v raste HDP.
V podmienkach Slovenskej republiky má stimulácia domáceho dopytu ešte menší význam. Účinok fiškálneho stimulu totiž ovplyvňuje sklon k spotrebe a otvorenosť ekonomiky. Vyšší sklon k spotrebe a nižšia otvorenosť ekonomiky zvyšujú hodnotu multiplikátora a odraz fiškálneho stimulu v celkovom outpute hospodárstva. K zásadnému zvýšeniu sklonu k spotrebe dochádza u ľudí, ktorí stratia zamestnanie, pretože prestávajú sporiť a celý svoj príjem a časť úspor používajú na spotrebu. Tento príjem je však zrazu oveľa nižší.
Na druhej strane prichádza k predvídavému a opatrnostnému šetreniu u občanov SR, ktorí o prácu zatiaľ neprišli a neboli priamo zasiahnutí krízou. Účinok fiškálnej stimulácie však znižuje najmä vysoká otvorenosť slovenskej ekonomiky (podiel importu na HDP bol 87,5 %, pričom priemer EU27 bol 37,9 % HDP v roku 2007). Fiškálny stimul (vynaložené prostriedky slovenských daňových poplatníkov) sa teda môže jednoducho preliať do zahraničia.
Absurdnosť teórie fiškálnej stimulácie a fiškálneho multiplikátora je možné ilustrovať na jednoduchých príkladoch. Rovnako vysoký multiplikačný efekt, dopad na rast HDP a zamestnanosť v danom roku totiž môže mať projekt budovania diaľnice a tiež projekt stavania a následného búrania budov. Taktiež je potrebné dávať pozor na investičné projekty, ktorých hlavným argumentom je podpora rastu zamestnanosti. Totiž najrýchlejším spôsobom ako znížiť nezamestnanosť na minimum je dať polovici nezamestnaných kopať jamy a druhej polovici ich zahrabávať.
Multiplikačný efekt dodatočných finančných zdrojov a krátkodobý vplyv na prírastok HDP či zamestnanosť teda nemôžu byť jedinými kritériami pre rozhodnutie sa o prijatí opatrení. Pri nakladaní s verejnými zdrojmi je potrebné vždy zvažovať ich alternatívne použitie a hľadieť na strednodobé efekty prijímaných opatrení. Je potrebné zamietnuť projekty, ktoré okrem krátkodobých efektov neprinášajú požadovanú pridanú hodnotu a ktorých spoločenské náklady sú vyššie ako ich prínosy. Nemôže nám byť ľahostajné míňanie verejných financií a zadlžovanie krajiny, ktoré je honosne zahalené závojom takzvanej fiškálnej stimulácie hospodárstva.